Klub československých turistov

Do roku 1918 nebolo možné na území Slovenska založiť samostatný slovenský turistický spolok, napriek tomu sa ale organizovaná turistika úspešne rozvíjala vo viacerých regiónoch krajiny. J. Terezčák zrekapituloval vznik jednotlivých sekcií Uhorského karpatského spolku na dnešnom území Slovenska, na ktorých činnosť sa mohlo nadviazať po roku 1918:

• 21. 5. 1881 Gemerská sekcia so sídlom v Rožňave
• 14. 8. 1881 Východokarpatská sekcia v Novom Meste pod Šiatrom
• 26. 2. 1882 Novoveská sekcia so sídlom v Spišskej Novej Vsi
• 12. 5. 1882 Sitnianska sekcia v Banskej Štiavnici
• 29. 4. 1884 Liptovská sekcia v Liptovskom Sv. Mikuláši
• 14. 2. 1886 Tatranská sekcia so sídlom v Kežmarku
• 23. 5. 1886 Magurská sekcia so sídlom v Spišskej Starej Vsi
• 26. 5. 1889 Zvolenská sekcia so sídlom v Banskej Bystrici
• 14. 2. 1889 Hnilecká sekcia so sídlom v Gelnici
• jún 1896 Levočská sekcia so sídlom v Levoči
• 15. 10. 1905 Prešovská sekcia so sídlom v Prešove
• 3. 12. 1912 Košická sekcia so sídlom v Košiciach
• l2. 12. 1913 Lyžiarska sekcia v Spišskej Novej Vsi
• 21. 6. 1914 Sekcia Branisko so sídlom v Spišskom Podhradí
• 25. 11. 1917 Fatranská sekcia so sídlom vo Vrútkach
• 23. 3. 1918 Hornotrenčianska sekcia so sídlom v Žiline
• 24. 4. 1918 Podtatranská sekcia so sídlom v Poprade

Ovplyvnený vyhlásením česko-slovenského štátu 28. 10. 1918 prijal Ústredný výbor Klubu českých turistů dňa 13. 11. 1918 na svojom zasadnutí za účasti 12 členov rozhodnutie o celoštátnej organizácii: " Projeven souhlas s titulním obrazem příštího ročníku časopisu /Bratislavský hrad v Časopise turistů - pozn. L.K./ a usneseno, aby za předpokladu svolení příští valné hromady užívalo se nadále nového titulu spolkového - Klub česko--slovenských turistů". /Časopis turistů, č. 1/1919, r. XXXI, s.56-57 /. Cesta nového spolku /vtedy ešte so spojovníkom v názve, v duchu logiky i Česko-Slovenskej Dohody z Pittsburghu/ k celoštátnosti však nebola okamžitá.

Roku 1918

V roku 1918 mal KČT vo svojich 53 odboroch takmer 5 000 členov. Prvý slovenský odbor KČST vznikol až 22. 8 .1919 v Bratislave /zo skupiny Tatranského spolku turistického/ a ďalší v Poprade 28. 2. 1920. Dňa 28. 3.1920 sa valné zhromaždenie Tatranského spolku turistického v L Sv. Mikuláši rozhodlo na návrh z Prahy pre zlúčenie s KČST /najmä z dôvodu nedostatku či- novníkov TST/, čo sa udialo na valnom zhromaždení KČST v Prahe 8. 5. 1920.

Vzápätí do KČST vstúpila skupina TST z L. Sv. Mikuláša so svojimi 104 členmi a pridali sa aj ďalšie skupiny TST. Ešte v tom istom roku vznikli odbory KČST v Nitre, Kremnici, Levoči, Štubnianskych Tepliciach, Dolnom Kubíne, Žiline a Košiciach. Odbor KČST v Banskej Bystrici bol založený 26.augusta 1920. Stanovy odboru KČST v Banskej Bystrici podpísané predsedom a konateľom Odboru 10.10.1920 a schválené Ministerstvom s plnou mocou pre správu Slovenska 22.10.1920.

Vo výročnej správe KČST za rok 1920 mohlo sa skonštatovať: " V roce 1920 stal se Klub československých turistu se všemi svými odbory v plném smyslu slova representantem čsl. turistiky, neboť získal do své organizace TST v Liptovském Svatém Mikuláši s jeho skupinami..." V roku 1921 pribudlo ďalších 9 OKČST na Slovensku, čím sa ich celkový počet zvýšil na 19, iste aj pod vplyvom výzvy Miloša Janošku vo svojom novozaloženom časopise Krásy Slovenska.

Aktivitou slovenskej komisie KČST pod vedením poľného kuráta Antona Straku z Košíc pokračovalo systematické vytváranie podmie- nok na rozvoj turistiky na Slovensku. Vzniklo i Družstvo Demänovských jaskýň, v ktorom mal KČST majetkový podiel.

V tomto období začali turistiku intenzívnejšie ovplyvňovať nové hnutia pobytu v prírode, na jmä woodcraft, skauting a tramping. Táto skutočnosť si zasluhuje širšiu zmienku, už i preto,že tento vzťah platil aj obrátene: rozvoj turistiky v istom zmysle pomohol rozširovaniu a udržova niu ďalších činností v prírode, čo platilo a platí prakticky podnes.

1949 - 1989

Treba však pritom vnímať fakt, že v rokoch 1949 - 89 / s výnimkou rokov 1968-69 / sa u nás pozitíva woodcraftu, skautingu i trampingu nesmeli propagovať , obísť sa to dalo len občas, čiastočne a ľsťou, vždy len v spomienke na pokusy ľavicových politických prúdov o vplyv na tieto hnutia. Woodcraft, teda hnutie lesnej múdrosti, založil v roku 1902 skvelý spisovateľ, prírodove- dec a maliar E. T. Seton. Ústrednou myšlienkou hnutia bolo využiť hru na Indiánov pri výchove detí a mládeže. Celý tento výchovný systém využíval formy hier a rekreácie, v ktorých mali svoje miesto také princípy, ako život v tábore, samospráva, sebavýchova, čaro táborového ohňa, rozvoj povahy a zdatnosti, udeľovanie pôct v nesúťažnej atmosfére za osobné výkony, malebnosť a ideálne vzory. Symbolika hnutia /kruh s rohmi/ sa opierala o ideály krásy, pravdy, sily a lásky, ktoré ústili do l2 zákonov , rozvíjajúcich ušľachtilé vlastnosti.

Hnutie, čerpajúce aj z najlepších myšlienok, ktoré vyslovili americkí filozofi Ralph Waldo Emerson a Henry David Thoreau, nesporne prinieslo nové, pozoruhodné postupy. Rozšírilo sa do celého sveta, postup ne však strácalo na príťažlivosti u členov, ale i štátnych štruktúr. Organizácie woodcraftu sa tak v celom svete i u nás dostali na okraj hnutí pobytu v prírode. Na príčine bola orientácia len na úzku časť činností, a teda aj výchovných cieľov, foriem i metôd.

Na Slovensku patrili k popredných činovníkom woodcraftu MUDr. Viliam Valovič a RNDr. Juraj Pacl. V súčasnosti v SR vyvíja činnosť Liga lesnej múdrosti so sídlom v Bratislave. Skauting založil v roku 19O7 anglický generálmajor Robert Baden- Powell. Vojak, úspešný v južnej Afrike vo vojne s miestnymi Búrmi, prevzal viaceré myšlienky E. T. Setona a doplnil ich do svojho systému výchovy detí a mládeže. Spojil v ňom woodcrafterskú romantiku s inými prvkami príťažlivými pre deti /kroj, osobitné ocenenia, atď/ a so záujmami britskej spoločnosti.

Nový výchovný systém, nad ktorým prevzal v roku 1909 záštitu kráľ Eduard VII., sa veľkou rýchlosťou rozšíril do anglických kolónií a celého sveta. Po roku 19l9 vývíjal činnosť u nás nielen Zväz junákov-skautov RČS - za podpory oficiálnych miest, ale aj viaceré skautské orga nizácie primknuté k ľavicovým prúdom. Tie sa stali v zostrených poiliticko-spoločenských situáciach predmetom viacerých perzekúcií. Pôvodný duch skautingu bol neraz predmetom kritiky: " Nuže, příšerné stíny leží na anglickém skautingu...Také z celé organisace a ze vší činnosti anglických skautů vane duch militarismu" - napísal horlivý stúpenec Setona a prekladateľ jeho diel Miloš Seifert /Přírodou a životem k čistému lidství, Praha 1920, s. 15 - 16/.

Napriek tomu treba vidieť, že skauting prekonal dovtedy nezáživné formy pôsobenia na mládež a bez ohľadu na jeho občasné prispôsobovanie sa nie vždy spravodlivým štátnym záujmom dokázal dať veľa mnohým generáciám detí a mládeže. Po roku 1948 bolo u nás skautské hnutie zlikvidované, nakrátko sa obnovilo len v rokoch 1968 - 69. Po roku 1989 vyvíja u nás činnosť organizácia Slovenský skauting, ktorý má v znaku štylizovanú skautskú ľaliu.

Tramping

Tramping vznikol u nás spontánne po roku 1918 ako špecifická česko-slovenská forma pobytu v prírode. Toto hnutie začali rozvíjať romantici, ovplyvnení románmi o kovbojoch, zla- tokopoch, indiánoch, námorníkoch a zálesákoch. Pridali sa i bývalí skauti, ktorým už nevoňali niektoré prvky skautského systému. Podobne ako skauting aj tramping prevzal z woodcraftu najmä obradné zapaľovanie táborového ohňa. Šíri aj woodcrafterskú symboliku kruhu s rohmi. No najmä rozvinul svojráznu kultúru trampských piesní, trampského športovania, spoločenských podujatí, súťaží tvorivosti a zručnosti, potlachov /stretnutí/. Po roku 1948 sa na tramping z oficiálnych miest pozeralo podozrievavo.Boli i perzekúcie. Napokon --už v obžalobe voči tzv. buržoáznym nacionalistom v roku 1952, kde boli viacerí vlastní vysokí komunistickí funkcionári popravení alebo odsúdení na doživotie či dlhé roky žalára, sa uvádzalo: " robili všetko možné pre popularizáciu západníckej kultúry a tzv. amerického spôsobu života" /E. Lobl: Svedectvo a procese, VPL, Bratislava 1968, s.132 /. K tým, ktorí spájali myšlienky trampingu a turistiky v praxi, patril Štefan Smolák /1915 - 1998/, funkcionár v metodike zväzu turistiky.

Od roku 1922 boli zriadené v Čechách i na Slovensku turistické župy KČST. U nás to bola župa Malokarpatská, Považská, Fatranská, Stredoslovenská, Podtatranská a Východoslovenská. O dva roky neskôr sa v Krásach Slovenska zriadila rubrika Slovenský turista. Dokončením 5. ročníka prestal Miloš Janoška vydávať časopis Krásy Slovenska. Novým majiteľom a vydavateľom časopisu sa stal odbor KČST v L. Sv. Mikuláši, ktorý podľa zmluvy prevzal na seba aj pohľadávky voči predplatiteľom vo výške okolo 28.000 Kč. Na návrh Stredoslovenskej župy KČST sa zaviedla v roku 1926 osobitná známka v hodnote 1 Kč na podporu stavebných investícií. V tomto období odznela kritika M. Janošku, že KČST zatiaľ málo urobil pre rozvoj V. Tatier. Týkalo sa to i tur. objektov, ktorých počet v KČST sa rýchle zvyšoval /kým v r. 1920 to bolo 8, v r. 1926 už 47 a v r. 1929 72/. K tejto téme sa v roku 1968 v referáte vyslovil aj známy český odborník na históriu turistiky Gustáv Klika:" V prvních šesti letech po osvobození věnoval KČST na turistiku na Slovensku pouhých 1,100.000 Kč a byl pro to i slovenskými odbory kritizován. Investiční politika KČST na Slovensku se zlepšila až v třicátých letech, kdy zejména byli vybudovány chaty v Nízkych Tatrách".

Vo februári 1927 bola oživená Slovenská komisia KČST, predsedom sa stal G. Nedobrý. Komisia požadovala decentralizáciu turistiky, pri jednotnosti KČST. Ako na jednom zo zasadnutí komisie informoval prvý podpredseda KČST Viliam Paulíny, Považská župa neuznávala túto komisiu.

Podľa vyjadrenia predsedu KČST z tohto obdobia, práca v KČST na Slovensku spočívala takmer výhradne v českých rukách, zatiaľ čo Slovákov je v odboroch len asi 10 % a ich návštevnosť na chatách dokonca iba 5 %. V nedeľu 18. 9. 1927, týždeň pred slávnostným otvorením, bola neznámou rukou podpálená nová chata KČST na Kráľovej studni.

Časopis turistů tento akt vysvetlil ako čin prameniaci z "nacionálnej a sociálnej nenávisti". To však nebolo dokázané a chata bola do roka opäť postavená. V roku 1928 KČST dokončil na Ďumbieri s nákladom 562. 911 Kč Štefánikovu chatu. Pomenovanie podľa významného Slováka bolo zjavne namieste. M. R. Štefánik nielenže veľa precestoval, ale pri svojich vedeckých pozorovaniach taktiež osemkrát vystúpil na vrchol Mont Blancu, napriek svojmu chatrnému zdraviu / 3x v1905, 2x v 1906, 3x v 1908/.

Na vrchole pobudol dovedna 5O dní. Zachovala sa pohľadnica z výstupu, ktorú napísal 20. 7. 1906 J. Janoškovi st. Slávnosť otvorenia Štefánikovej chaty 9. 9. 1928 bola skalená incidentom počarbania pamätnej knihy a jej hodenia za chatu jedným zo slovenských účastníkov, pre česky písanú úvodnú stranu.

Dnes sa už sotva dajú ozrejmiť všetky okolnosti prípadu. Ostaňme pri domnienke a presvedčení, že napätá situácia si žiadala viac ohľaduplnosti a porozumenia na oboch stranách, tak aby nemohlo vzniknúť zdanie, že po stáročiach útlaku bude aj v ČSR, po r. 1918 na Slovensku opäť dominantný cudzí jazyk. Na schôdzi ústredného zastupiteľstva KČST 15. 12. 1928 navrhla Slovenská komisia zriadenie zemských správ KČST, teda vlastne autonómne riadenie slovenskej turistiky.To väčšina odmietla, vrátane R. Úlehlu, zástupcu Považskej župy. V tomto jubilejnom roku bolo na Slovensku 46 OKČST a 6335 členov.

Predstavovalo to asi 15 %zo všetkých OKČST a 12%z ich celkového členstva. Vývoj ukázal, že obvinenia vznesené niektorými českými turistami vočí čelným funkcionárom KČST, ktoré viedli k odstúpeniu ústredia v roku 1926, boli neopodstatnené. Podtatranská župa sa rozdelila na dve : Tatranskú a Slovenský kras. Na valnom zhromaždení KČST v T. Lomnici 19. 5. 1929 sa V. Paulíny, gen. riaditeľ banky , vzdal funkcie a na jeho miesto za prvého podpredsedu bol zvolený minister Dr. Juraj Slávik. ÚV KČST na svojej schôdzi 19. 6. 1929 neschválil žiadosť spolku horolezcov JAMES, aby bol KČST jeho protektorom, pretože podľa jeho názoru ide o trieštenie síl, nakoľko účel KČST sa kryje s účelom Jamesu.

ÚV KČST videl však možnosť, aby sa spolok JAMES stal horolezeckou sekciou KČST. Slovenská komisia mala na vec iný názor, patronát odporúčala, čo potvrdila aj 17.11.1929. V roku 1929 bolo taktiež rozhodnuté o výstavbe ochrannej chaty KČST v sedle Váha pod Rysmi s odôvodnením, že ročne vystupuje na Rysy viac ako 25. 000 turistov.

Chatu dokončilo ústredie KČST v roku 1933 s nákladom Kč. Dňa 30. 6. 1929 bola schválená dohoda so Sväzom lyžiarov RČS, v ktorej sa vylúčilo vzájomné splynutie a vymedzilo pole pôsobnosti oboch spolkov. Za podpory rezortu školstva bolo na Slovensku už 17 nocľahární KČST pre mládež, ktoré za rok 1928 poskytli takmer 6000 nocľahov.

Značených turistických trás malo na Slovensku v roku 1928 14.843 km /teda približne o 1000 km viac ako v r. 1998/. Spočiatku trasy značili nejednotne aj iné zložky, neskôr však bol nariadením ministra s plnou mocou pre správu Slovenska KČST označený za jedinú organizáciu, ktorá môže značiť turistické trasy. Každoročne sa dalo na značenie okolo 115.000 Kč a značila približne polovica odborov.

Medzinárodná spolupráca

Od roku 1926 KČST rozvíjal medzinárodnú spoluprácu najmä v rámci novozaloženej Asoci- ácie slovanských turistov, ktorá združovala organizácie turistov v ČSR, v Poľsku, Bulharsku a Juhoslávii. Valné zhromaždenie KČST v máji 1930 prijalo rozhodnutie o zriadení lyžiarskej ko- misie a horolezeckej sekcie pri ústredí.

V rokoch 1935-36 bol nakrátko predsedom KČST minister vnútra dr. Juraj Slávik, ktorý bol - podobne ako jeho predchodca od roku 1926, senátor E. Hrubý - spojený s agrárnou stranou.

K rozvoju slovenskej turistiky v medzivojnovom období nesporne prispeli turistické periodiká. Okrem celoštátneho časopisu, ktorí si mohli členovia predplatiť za 15 Kč, vychádzali naďalej Krásy Slovenska, ktorých vydávanie taktiež časom prevzalo ústredie KČST v Prahe. Ročné náklady na Krásy Slovenska boli v roku 1938 45.000 Kč. Vychádzalo 10 čísiel ročne, predplatné bolo 30 Kč. Od roku 1932 vydával odbor KČST v Novom Smokovci dvojtýždenné noviny Vysoké Tatry, dali sa objednať za 20 Kč ročne. Nie je bez zaujímavosti, že odbor KČST v Bratislave vydával od roku 1921 Vychádzkový zvestník. Ročne vychádzalo 5 čísiel, ktoré dostávali členovia zadarmo.

V roku 1938 už bolo na Slovensku v 8 turistických župách 70 odborov KČST, združujúcich 10.095 členov, čo predstavovalo takmer pätinu všetkých odborov a asi desatinu všetkých členov KČST.

Zoznam turistických objektov KČST na Slovensku v r. 1938

• 1/ Zochova chata na Piesku, majetok OKČST Bratislava
• 2/ Holubyho chata na Veľkej Javorine, majetok ústredia KČST Praha
• 3/ Útulňa Jalšové, majetok OKČST Hlohovec
• 4/ Chata na Považskom Inovci, majetok ústredia KČST Praha
• 5/ Bošányiho útulňa na Kľaku, majetok OKČST Prievidza
• 6/ Chata na Martinských holiach, majetok OKČST Turč. Sv. Martin
• 7/ Útulňa dr. A. Halašu na Veľkej Lúke, majetok OKČST Turč. Sv. Martin
• 8/ Lámošova útulňa na Kľačianskej Magure, majetok OKČST Vrútky
• 9/ Útulňa pod Fatranským Kriváňom, majetok OKČST Sučany
• 10/ Chata na Chlebe, majetok OKČST Žilina
• 11/ Chata na Veľkej Rači, majetok OKČST Žilina
• 12/ Úlehlova útulňa nad Piargami, majetok OKČST Kremnica
• 13/ Fuxova chata na Suchom vrchu, majetok OKČST B. Bystrica
• 14/ Chata pri Kráľovej studni, majetok OKČST B. Bystrica
• 15/ Heřmanova chata na Smrekovici, majetok OKČST Ružomberok
• 16/ Ondrejova chata na Smkrekovica, nájom OKČST Ružomberok
• 17/ Útulňa na Veľkom Inovci, majetok OKČST Zlaté Moravce
• 18/ Útulňa na Vojšíne, majetok OKČST Levice
• 19/ Chata A. Kmeťa na Sitne, nájom OKČST Banská Štiavnica
• 20/ Chata na Javore pri Lučenci, majetok ústredia KČST Praha
• 21/ Útulňa na Prednej Poľane, majetok OKČST Zvolen
• 22/ Chata na Hrbe, majetok OKČST Ľubietová
• 23/ Útulňa na Trstí, majetok OKČST Rimavská Sobota
• 24/ Chata Úfnosť na Magurke, majetok OKČST Ružomberok
• 25/ Chata na Chabenci, majetok ústredia KČST Praha
• 26/ Chata Ing. Pálku pri Vrbickom plese, majetok OKČST L. Sv. Mikuláš
• 27/ Chata na Trangoške, majetok OKČST Podbrezová
• 28/ Štefánikova chata na Ďumbieri, majetok ústredia KČST Praha
• 29/ Chata na Veľkom Boku, majetok ústredia KČST Praha
• 30/ Chata na Smrečinách pri Vernári, nájom ústredie KČST Praha
• 31/ Hviezdoslavova útulňa na Choči, majetok OKČST Dolný Kubín
• 32/ Ubytovňa v Oravskom Podzámku, majetok OKČST Dolný Kubín
• 33/ Maťašákova chata na Zverovke, majetok OKČST Dolný Kubín
• 34/ Chata pod Roháčom, majetok OKČST Dolný Kubín
• 35/ Chata v Oraviciach, majetok OKČST Tvrdošín
• 36/ Chata v Račkovej doline, majetok OKČST L. Sv. Mikuláš
• 37/ Turistický dom L. Sv. Mikuláš, majetok OKČST L. Sv. Mikuláš
• 38/ Chata pod Nefcerkou, nájom ústredie KČST Praha
• 39/ Podniky KČST na Štrbskom Plese/hotel, reštaurácia/, nájom ústredie KČST Praha
• 40/ Chata pod Rysmi, majetok ústredia KČST Praha
• 41/ Hotel Kamzík na Starolesnianskej poľane, majetok ústredia KČST Praha
• 42/ Chata vo Veľkej Studenej doline, nájom ústredie KČST Praha
• 43/ Téryho chata, nájom ústredie KČST Praha
• 44/ Chata pri Skalnatom plese, nájom ústredie KČST Praha
• 45/ Nocľaháreň v Tatr. Lomnici, nájom ústredie KČST Praha
• 46/ Votrubova chata pri Bielych plesách, majetok ústredia KČST Praha
• 47/ Chata na Kláštorisku, majetok ústredia KČST Praha
• 48/ Levočská chata pod Javorinou, majetok OKČST Levoča
• 49/ Útulňa na Branisku, majetok ústredia KČST Praha
• 50/ Útulňa na Červenej Vode pri Sabinove, majetok OKČST Sabinov
• 51/ Hrad Beckov, majetok KČST
• 52/ Považský hrad /pri Považskej Teplej/, majetok KČST
• 53/ Hrad Strečno, majetok KČST
• 54/ Červený Kláštor, nájom, nocľaháreň KČST
• 55/ Rozhľadňa na Zapači /Lipt. Hrádok/
• 56/ Lodenica OKČST Bratislava
• 57/ Lodenica OKČST Trenčín