Poznámka KST:

Nasledujúci text je jedným z viacerých podnetov a korešpondencie, ktoré sme v uplynulom období dostali od ľudí osobne poznajúcich pomery na (tentokrát) Chate M. R. Štefánika pod Ďumbierom. Ozvali sa nám ľudia, ktorí na chate pracovali, prípadne mali bezprostrednú skúsenosť s jej fungovaním a s pôsobením jej nájomcu Igora Fabríciusa. Podobné podnety sme dostali aj v súvislosti s ďalšími nájomcami (ale o tom inokedy).

Za pozornosť stojí jedna opakujúca sa okolnosť: viacerí z ľudí, ktorí nás kontaktovali, odmietajú verejne vystúpiť pod vlastným menom, pretože sa obávajú možných následkov. Je to aj prípad autorky nasledujúceho listu. Jej totožnosť na jej žiadosť nezverejňujeme. Veríme, že ju (aj mnoho ďalších, ktorí nás kontaktovali) časom presvedčíme, aby bola ochotná za svojimi slovami vystúpiť aj verejne.

List zverejňujeme ako svedectvo jeho autorky a v pôvodnom znení, bez toho, aby sme jeho jednotlivé tvrdenia vydávali za nezávisle overené skutočnosti. Opakujem, že nejde o jedinú korešpondenciu podobného charakteru, ktorú sme dostali.

Aké boli skutočné pomery na Štefáničke za „vlády“ pána Fabríciusa a akú váhu prikladáte nasledujúcemu svedectvu, si už na jeho základe urobte názor sami.

… a teraz samotný mail :

Dobrý deň,

píšeme v mene viacerých bývalých pracovníkov chaty M. R. Štefánika pod Ďumbierom, ktorým sa tiež nepáči, aké nepravdy sa šíria v médiách aj na sociálnych sieťach. Keďže sa toľko hovorí o férovosti a poctivosti, veľmi dobre vieme, že ani sám pán chatár, Igor Fabrícius, o sebe nemôže povedať, že je férový a poctivý človek.

Sledujeme dianie okolo chaty M. R. Štefánika pod Ďumbierom, pod vedením Igora Fabríciusa a nestačíme sa čudovať ľuďom, ktorí pred tým stále zatvárajú oči. Na jednej strane im rozumieme, pretože aj my sme ich mali istý čas zavreté. Neskôr sme však zistili, aká je realita. Spočiatku sa nám na chate javilo všetko v najlepšom poriadku, ale čím viac času sme tam strávili, tým viac vecí a súvislostí nám postupne začalo dávať zmysel. Niektorí ľudia to už vtedy videli, že nás iba využíva vo svoj prospech, ale my sme, tomu neverili, ešte sme Igora zastávali. Pracovali sme tam skutočne dlho. Všetko, čo píšeme, je pravda. Nemáme dôvod si vymýšľať, klamať či zavádzať. Nám nejde o nič, ako Igorovi Fabríciusovi, ale iba o to, aby ľudia spoznali aj druhú stranu mince. Možno by sme sa ani nevyjadrovali, ale to čo Igor Fabrícius píše na sociálne siete a hovorí do médií, sa už jednoducho nedá počúvať. Keby bol radšej ticho, možno by sme ani nenapísali.

Kladieme si otázku, dokedy bude na chate M. R. Štefánika ešte pôsobiť „dobrý“ chatár Igor Fabrícius? Pán chatár sa správa, ako keby bola chata jeho majetkom, čo samozrejme, nie je. Vyhovovalo mu staré vedenie KST, o ktorom nikto nič nevedel a ktoré sa nezaujímalo o fungovanie a rozvoj chaty. Čiže pán chatár, si tam mohol robiť čo chcel, pod starým vedením a my to dobre vieme.

Klub slovenských turistov (KST) má konečne nové vedenie, a to pánovi chatárovi, už nehrá do kariet, pretože začalo konať. Konečne niekto pochopil a prišiel na to, ako to na chate M. R. Štefánika funguje a kde sa tratia všetky peniaze. Igorovi Fabríciusovi prekáža Júlia Imriščáková, no prekážal by mu hocikto iný, aj najlepší kamarát, hocikto kto by si nárokoval na chatu, by bol už pre neho nepriateľ, presne tak ako KST. On si totiž veľmi dobre uvedomuje, aké veľké peniaze sa tam každý deň točia. My dobre vieme, aké tržby sú na chate. Pán chatár má predstavu ostať na chate navždy, alebo ak nie on, tak aspoň jeho dcéra. My chceme zmenu a nie Igora Fabríciusa ďalších 35 rokov na chate M.R.Štefánika. Chata potrebuje zmenu, normalny systém, aby všetci pracovníci chaty, mali riadne pracovné zmluvy a nie využívať personál chaty M.R.Štefánika v prospech chatára. Na tej chate neexistuje žiaden systém. Nech si pán chatár Igor Fabrícius, vyskúša pracovať pod takým vedením, ako je on sám, či by bol spokojný.

Mnoho z nás, bývalých pracovníkov, z chaty M. R. Štefánika odišlo, pretože s Igorom sa ako s človekom a chatárom, bohužiaľ, nedá pracovať. Jediným oficiálnym zamestnancom chaty je chatárova dcéra. Prečo nám, dlhoročným pracovníkom, nikdy nedal pracovnú zmluvu? Pracovali sme tam omnoho dlhšie a svoju prácu sme odvádzali – dovolíme si tvrdiť – mnohokrát lepšie. Keďže však ide o chatárovu dcéru, nikto si nemohol dovoliť, povedať nič na jej adresu. Máme pocit, že sa už vidí na pozícii novej pani chatárky. Na chate má hlavné slovo a samozrejme, aj najlepšie pracovné podmienky. Nie my, obyčajný personál, ktorý mu tam drie koľkokrát do noci a chatárovi neraz zachraňuje jeho vlastný biznis.

Spomíname si, ako sa pánovi chatárovi nepáčilo, keď Klub slovenských turistov (KST) prišiel s myšlienkou predávať na chate vlastné produkty, ako to kritizoval. Keď však manželka Igora Fabríciusa doniesla na chatu predávať svoje suveníry, zrazu bolo všetko v poriadku. Keďže jej predaj v meste v obchode nešiel, lepším nápadom bolo doniesť tovar na Štefáničku. Chata tak musela potiahnuť aj biznis neprosperujúceho obchodu manželky pána chatára.

Všetci bývalí pracovníci súhlasia s tým, že na chate M. R. Štefánika by mali platiť rovnaké a férové podmienky pre všetkých, bez rodinkárstva. Pod Igorovým vedením to tak nikdy nebolo a ani nebude. Pre nás, bývalých, ale aj súčasných pracovníkov, sú výhodnejšie podmienky, ktoré ponúka Júlia Imriščáková. Igor nám za celé obdobie nášho pôsobenia po finančnej stránke, nikdy nič podobné neponúkol. Žiadna odmena, jednoducho nič. Počas toho času sme od neho nedostali jediný tringelt. Všetko išlo do jeho vrecka. Keby Igor Fabrícius skutočne investoval peniaze do chaty M. R. Štefánika, asi by dnes bez úverov nevlastnil toľko nehnuteľností. A úprimne – aj ľuďom, ktorí teraz pracujú na chate a tvária sa, že ho podporujú a súhlasia s ním, to v skutočnosti prekáža.

Prečo je chata M. R. Štefánika v takom zanedbanom stave? Pretože Igor Fabrícius ju nezveľaďoval tak, ako neustále tvrdí v médiách. Zveľaďoval predovšetkým sám seba a svoje súkromné majetky, doprial si dovolenky dvakrát do roka (a možno hovoríme aj málo). Kto si to môže v dnešnej dobe dovoliť?

Navyše bez hanby využíva ľudí, ktorí mu finančne prispeli v zbierke, aby mohol ďalej pokračovať vo svojom biznise. Ľudia prispeli človeku, ktorý to vôbec nepotrebuje, no to vidíme len my, ktorí sme tam pracovali a dobre ho poznáme. Igor Fabrícius sa hrá na chudáka a oberá o peniaze ľudí, ktorí ich skutočne potrebujú.

My, aj veľa ďalších ľudí, sme si povedali, že hoci je chata M. R. Štefánika našou srdcovkou, pod vedením Igora Fabríciusa ju navštevovať nebudeme. Nebudeme ho ďalej podporovať v jeho biznise, pretože presne o tom to celé je. Pánovi chatárovi nejde o prírodu, hodnoty ani tradície, ale o niečo úplne iné – o peniaze. Preto sa tam chce silou-mocou udržať čo najdlhšie, dôležité sú pre neho čísla na konci každého dňa.

Problém je, že tie čísla, ktoré pán Fabrícius tak rád spomína, sa do fungovania a rozvoja chaty M. R. Štefánika vôbec nepremietajú a aj personál chaty M.R.Štefánika by si od neho zaslúžil viac, než len drobné.

S pozdravom,

bývalí pracovníci chaty M. R. Štefánika.