Drahí turistickí priatelia,
v priebehu víkendu 6.-7.6.2026 sa uskutočnilo valné zhromaždenie Klubu slovenských turistov, ktorého výsledky opäť zarezonovali v spoločnosti. Vzhľadom na rozsiahly priestor, ktorému sa v médiách tešia naši kritici, rád by som sa touto cestou z prvej ruky vyjadril aj za našu organizáciu, ktorá tento víkend rozhodovala o svojich vnútorných záležitostiach a o svojom majetku.
V prvom rade by som rád zareagoval na mimoriadne nešťastné vyjadrenie Igora Fabríciusa o „manipulovaní“ delegátov nášho valného zhromaždenia, ktoré následne nekriticky „papagájovali“ ďalší jednotlivci. Toto chatárovo vyjadrenie len podčiarkuje správnosť rozhodnutia valného zhromaždenia odstúpiť od zmluvy s ním, keďže sa za 35 rokov nebol schopný, alebo možno skôr ochotný naučiť ani len základy fungovania organizácie, ktorej majetok spravoval a ktorá mu umožnila na jej majetku 35 rokov podnikať. Toto píšem s plným rešpektom a úctou k jeho robote, ktorú za tie roky na chate odviedol.
Je viacero rovín, prečo je toto chatárovo vyjadrenie nie len krajne nevhodné a nepravdivé, ale priam detinské a urážlivé, tak sa ich pokúsim stručne rozmeniť na drobné. Pozvaných delegátov na 29. VZ KST bolo 52, prišlo ich 46 a dohromady mali vyše 100 hlasov (celkový počet hlasov má každý regionálny delegát pridelený podľa počtu členov v danom regióne). Považujem za mimoriadne dôležité zdôrazniť, že delegáti VZ KST nie sú „ovce“, ako sa domnieva urazený pán chatár, ale ľudia, ktorí v turistike na Slovensku odrobili kusisko roboty, mnohí z nich desaťročia, v nejednom prípade pôsobia v štruktúrach KST oveľa dlhšie ako pán chatár na chate. Delegáti sú ľudia, ktorí majú vlastné hlavy, vlastné názory, pýtajú sa, ich pole pôsobnosti v turistike je často široké a o majetkových pomeroch v KST majú rozsiahle vedomosti, ktoré siahajú do dávnej minulosti. Ich rozhodnutie sa teda nezakladalo na povrchnom a emocionálnom konzume mediálnej hystérie a cielenej manipulácie verejnej mienky.
V rozhodovacom procese v Klube slovenských turistov vládne demokracia. Delegáti VZ KST majú svoje vlastné platformy na diskusiu – či už sú to regionálne valné zhromaždenia alebo aktívy sekcií a komisií. Delegáti hlasovali na základe mandátu, ktorí na týchto zasadnutiach obdržali. Napriek mohutnému externému nátlaku živlov mimo KST, ktorí sa snažili ovplyvňovať tento vnútorný proces rozhodovania o majetku KST sa drvivá väčšina riadila názormi zvnútra, ktoré sú pri rozhodovaní o majetku jediné relevantné. Podobná demokracia v rozhodovaní funguje aj v drvivej väčšine z našich viac ako 400 miestnych klubov. V tomto kontexte nie je vôbec prekvapivé, že klub, v ktorom funguje striktný názorový diktát neodvolateľného 3-členného vedenia z našich štruktúr v tomto roku vystúpil. V prostredí kde nemôžu rozkazovať členskej základni čo sa bude diať sa evidentne necítia dobre.
Každý delegát či hosť na našich valných zhromaždeniach je zakaždým svedkom rovnakého javu – dvoch dní rozsiahlych debát, názorových konfrontácií, konštruktívnych, dlhých a podnetných diskusií. Každé jedno vážne hlasovanie je dôkladne rozobraté a diskutované nie len priamo pred hlasovaním, ale často týždne, či dokonca mesiace pred valným zhromaždením. Každý jeden delegát má právo prihlásiť sa do diskusie, vystúpiť a vyjadriť svoj názor a veľká časť z nich to hojne využíva.
No a tu sa dostávame k podstate – 46 delegátov najvyššieho orgánu rozhodlo, hlasovaním bolo odstúpenie od zmluvy schválené drvivou väčšinou, takmer troma štvrtinami hlasov. Na opačnom konci stojí jeden chatár so svojím egom. Už sme to tu mali na jeseň. Rozdúchavanie vášní, emotívny útok na najnižšie spoločenské pudy, moralizovanie, politizovanie, kádrovanie a všeličo možné, čo podporí ich priam biblické právo zotrvať na chate až dokedy sa chatár láskavo a veľkoryso nerozhodne, že má dosť a nastúpiť smie niekto iný. Aj to ideálne niekto, koho si chatár sám vyberie. Argument je spravidla dokonalosť ich roboty a noblesné hodnoty – nekonečná úcta, rešpekt a pokora. O dokonalosti ich roboty ako aj o hodnotách by som vedel napísať separátny text, oveľa dlhší ako tento, ale nechcem. Nechcel som vtedy a nechcem ani teraz. Máme príbehy, svedectvá, maily a telefonáty, ktoré mi začali chodiť po výmene chatárov v duchu – konečne. Boli napríklad o neschopnosti zasiahnuť a prísť na pomoc zranenému, keď personál Téryho chaty bol pod vplyvom, nie raz. Boli to naozaj hnusné a početné príbehy o chlípnosti ďaleko za hranicou slušnosti či obťažovaní, v jednom prípade dokonca neplnoletej slečny na chate pod Rysmi, z ktorých som bol naozaj znechutený a dodnes ich spracovávam. Ďalšie sme si zažili na vlastnej koži – napríklad umývanie zaschnutých psích chlpov a kadečoho iného z pracovných plôch v kuchyni, v kuchyni, kde sa pripravovala strava pre turistov. Argument? Veď sem hygiena nechodí, tu sme na chate, tu je to inak.. Rozsiahle plesne na stenách na chate pod Rysmi, prekryté obkladom. Bordel, zažratá špina a úplná absencia hygieny, ktorú musel nový chatár na Rysoch v priebehu zimy vyriešiť. A vyriešil. Ku všetkému máme rozsiahlu fotodokumentáciu – pre prípadných neveriacich záujemcov. Nikto nie sme dokonalý, ani chatári nie sú dokonalí. No aspoň štipka sebareflexie by sa niektorým zišla.
Časť médií si vybrala svojich chránencov v podobe bývalých chatárov a je zbytočné ich presviedčať. Švec sa totiž prešiel po neznačenom chodníku v čase keď nebol predsedom KST a tým nenapraviteľne zničil prírodu. No odstavenie ČOV z prevádzky a vypúšťanie nečisteného odpadu do doliny je zjavne pre prírodu neškodné. Čierna stavba na štátnom pozemku v 5. stupni ochrany? Asi ju potreboval.. Veď to urobil dlhoročný chatár, on predsa vie čo robí. Vyvolenému chatárovi by určite prešlo aj keby pri chate postavil uhoľnú elektráreň. Dvojité štandardy nie sú v našej spoločnosti, žiaľ, ničím výnimočným. Len sa nimi nesmieme nechať rozhádzať. A ani sa nenecháme.
Tieto veci nechcem rozvíjať, pretože hlavný dôvod na zmeny nie je pomsta ani neúcta k robote bývalých chatárov. Naša motivácia je pohnúť sa vpred. Napraviť čo treba napraviť – a je toho dosť. Vybudovať, zmodernizovať a zrekonštruovať naše objekty tak, aby spĺňali prísne normy ochrany prírody, aby sme minimalizovali stopu, ktorú zanechávajú na okolitej prírode a aby sa v nich turisti cítili čo najlepšie. Pochopili sme, že „po starom“ sa to robiť už jednoducho nedá. Vedenie KST to pochopilo už dávnejšie, no až teraz sme nabrali odvahu pustiť sa do toho. Nebude to totiž ľahké, no napriek tomu ako to vyzerá, podporu máme veľkú, a to nie len vnútornú. Tichá racionálna väčšina si to uvedomuje alebo to nerieši. Hlučná, kričiaca menšina to uvidí a pochopí, až keď budú výsledky.
Dovtedy platí, že na našich chatách ste vítaní všetci. Na čaj, na niečo pod zub, na zloženie hlavy po náročnej túre. Naše chaty tu totiž boli pred nami a budú tu aj po nás. Menia sa chatári, mení sa vedenie majiteľov chát a našou úlohou a zodpovednosťou v čase, ktorý na to máme vyhradený je odovzdať naše horské chaty nástupcom v lepšom stave ako sme ich prevzali.
S úctou a pozdravom,
Peter Švec
predseda Klubu slovenských turistov